/

"Môj milovaný harmonogram"

11. prosince 2012 v 17:17 | Elinai |  Lovci tmy
Voľný čas si zobral tento školský rok dovolenku, preto píšem až teraz. Večer ma čaká predpremiéra Hobita, a keďže nestíham tréning, konečne som dopísala kapitolu (ak sa tento úryvok dá tak nazvať) z Lovcov Tmy. Moja vďaka patrí Maky, ktorá ma motivovala oživiť tento pomaly umierajúci les. Snáď sa mi podarí v tomto trende pokračovať a ďalší článok príde skôr než o pol roka :)



Ako by sa zrazu ochladilo. Voda, ktorá pred chvíľou nemala ďaleko k horúcej ma zrazu nedokázala zahriať. "Hovor!"
Tentokrát moju drzosť ignoroval. S vážným výrazom na tvári sa na mňa pozrel " Traja padli v boji, ďalší dvaja spáchali samovraždu a zajali sme piatich vrátane teba."
"To znamená že niekto utiekol." predstieral som ľadový pokoj. To že sa niekomu podarilo utiecť bola dobrá správa, ale moja myseľ sa zaoberala tými mŕtvymi. Snažil som sa presvedčiť sám seba že Sandy sa nič nestalo.
"Áno."
"Kto utiekol? A koho ste zajali? Sú tu?"
"Už aj tak som ti povedal príliš."
"Ako viem za koho mám smútiť keď neviem kto..." nedokázal som sa prinútiť povedať to slovo.
"Smúť za päť ľudských bytostí, svojich priateľov ktorí položili život za nesprávnu vec."
Odmietal som myslieť na mŕtvych, kým tu boli živí. Ak sú tu...piati by sme mali šancu. Keď nie utiecť, tak aspoň dôstojne zomrieť.
"A sú tí ktorých ste zajali v poriadku?"
"Nejaké ľahké zranenia, nič vážne." Dopekla. Dúfal som že mi nejak naznačí kto prežil. Však on mi tie mená určite povie. V tejto chvíli nie, ale raz určite. Dúfať, že to prežil Aj Derick aj Sandy by bolo hlúpe, ale snáď mala šťastie aspoň Sandy. Cítim k nej viac než by som mal. Či už k živá alebo mŕtva, stále je to moja malá sestrička všetkým okrem krvi.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Myslel som si že sa všetko vráti do zabehaných koľají, že ma okrem občasných vychádzok nepustia zo stromu až kým nezačnem ľutovať všetky svoje hriechy. Elf mal na to zjavne iný názor. Po večeri mi podal papier so slovami: "Toto je tvoj harmonogram. Začal platiť v tejto chvíli a budeš ho dodržovať, pokiaľ ti ja alebo iná za teba zodpovedná osoba nepovieme niečo iné."
Môj harmonogram bol akási tabuľka ktorá rozsekala mojich 24 hodín na sled činností. Mal som dokonca určený čas aj na čistenie zubov.
"Tak to teda v žiadnom prípade! Ja niesom žiaden sopliak ktorý potrebuje rozvrh hodín. Za svoje zuby a svoj čas si už nejakú chvíľu zodpovedám sám!"
"Nejaká chvíľa sa práve skončila. Nemáš na výber."
"A čo mi taký morálny elf ako ty môže urobiť?"
"Za každé neuposlúchnutie mojich rozkazov nedostanú tvoji priatelia jesť. A funguje to aj naopak. Aspoň sa ukáže či ste naozaj takí bezohľadní akými sa robíte."
Mal ma v hrsti a vedel to. Nebudem svoj tým držať zbytočne o hlade. Ak máme utiecť musíme byť silní. Ale všimol som si jednu trhlinu toho úžasného plánu - nemám hodinky. Ak mi ich nedá, nemôžem ho neuposlúchnuť, pretože neviem kde v harmonograme sa práve nachádzam. A keď na to príde a dá mi hodinky, nuž, všetko sa dá použiť ako zbraň.
"Podaj mi ruku." nevidel som možnosť ako nesplniť príkaz bez toho aby ostatní neprišli o jedlo, takže som neochotne poslúchol. Začal si čosi potichu mrmlať.
"AU! Zblaznil si sa ty jeden všivavý..." pustil moju ruku. Ten chuj mi vypálil na zápästie hodiny. Toľko k môjmu skvelému plánu.
"To by sme mali. A pokiaľ dobre vidím, mal by si si už minútu umývať zuby. Stretneme sa o 15 minút v spálni na zhodnotenie dňa." zdvihol sa a odkráčal.
Mysliac na vraždu som si išiel umývať zuby. Teda, ak sa tak dá nazvať žutie listov, ktoré sa tu považuje za večernú hygienu. Aj keď pri tých orieškoch na ktorých prežívajú asi nič viac nepotrebujú. Zamyslene som hľadel na svoje hodiny a rozmýšľal som na akom princípe fungujú. Pokúsil som sa zoškrabať ciferník, avšak koža sa na tom mieste nedala porušiť, bolo to ako keby som na nej mal tenké priesvitné brnenie. Nie je to veľa, ale mohlo by mi to zachrániť život. Vlastne to bolo viac než som čakal. Vypľul som listy, opláchol sa a išiel som čeliť tomu tyranovi, ktorému sa odteraz musím podriadiť.


"Takže čo si sa dnes naučil?"
"Dozvedel som sa že časť mojich priateľov žije, že dokonca jeden varoval môjho brata a teda už to tu s vami monštrami nebudem musieť dlho trpieť. Taktiež som zistil že nie ste takí milí na akých sa hráte, a že využivate citové vydieranie." nechcel som sa nechať zatiahnuť do tejto hlúpej hry, ale nevedel som ako sa jej môžem vyhnúť tak aby ostatní nehladovali.
"Čo znamená dlho?"
Mal som chuť odseknúť že každá minúta strávená tu je dlho, ale radšej som sa uspokojil s odpoveďou "Predpokladám že do dvoch týždňov je toto miesto zrovnané so zemou."
"Naozaj si myslíš že keď zničíte miesto dostanete sa von? Kruh sa nedá zničiť, stojí tu už dve tisícky rokov. Za ten čas nás našli päťkrát. Zrovnali to tu so zemou, to je pravda, avšak všetci prítomní elfovia prosto vyšli z kruhu, zatiaľ čo nepriatelia zostali uväznení v ňom. Pár z nich nakoniec vyčistilo svoju dušu a mohli odísť, ale väčšina čoskoro zomrela od hladu."
"A s tými čo utiekli z kruhu ste spravili čo?"
"Nechali sme ich ísť."
"A toto ti mám akože veriť?" rozrehotal som sa. Elf si však zachoval kamenný výraz. "No tááááák, mňa neoklameš, takí hlúpi predsa nie ste..."
"Nechali sme ich slobodne odísť a ty mi zajtra povieš prečo. Nadnes stačilo. Dobrú noc." sfúkol sviecu a izba sa ponorila do tmy.
 

Česko 1 - 3.8 2012

31. srpna 2012 v 23:28 | Elinai |  Projekt 365
Ja viem že to mala byť každodenná rubrika, ale nejak to nevyšlo, keďže som sa počas augusta hnala z jedného dobrodružstva do druhého. A už nie som schopná zmysluplne doplniť každý deň, ten časový odstup je príliš veľký. Ale popridávam aspoň to najdôležitejšie.
Na wander som už mala skoro všetko pobalené (a krámy sa mi práve skončili) tak som s nadšením prijala ockovu ponuku. Myslela som si síce že toho z čiech uvidím viac ako len zoo, ale aj tak sa mi páčilo. ( Na vysvetlenie otec vlastí stánky na predaj fotodarčekov v českých a slovenských zoo, na jarmokoch a podobne). Program bol následovný: ráno nás otec vysadil v zoo, stetli sme sa na obed a potom večer, medzitým sme skúmali zveratká a fotilo všetko čo sa hýbalo (blbosť - hýbať sa to nemuselo).
tak takéto varovanie vzbudzuje skôr túžbu po splnení môjho cirkusáckeho snu :)
jedna bráchova umelecká..
už som hovorila že milujem slony? (je to druh na ktorý sa chodím najradšej pozerať do zoo, inak mám rada skôr šelmy Smějící se)
takto si lev značí svoje teritórium (hneď sa mi ten mokrý fľak na zemi zdal podozrivý)
a jeden lamí profil
nesmieme zabúdať na preliezky Mrkající
a fotím fotografa Smějící se
jeden veselý závoďácky trabant
celý Kvík (z HP)...teda až na to že toto je myslím nejaký sokolík alebo také niečo...
a nakoniec narcistická foto s výrom Martou, ktorá na mňa evidentne kašle.
PS: Fotky nie sú v chronologickom poradí. A fotené boli nielen mnou, ale aj mojou rodinou.

Deň deviaty - 30.7.2012

1. srpna 2012 v 0:02 | Elinai |  Projekt 365
Tak dnešok bol divný. Ránosom sa stretla s kamoškou Bar, išli sme na hlavnú stanicu pre chalan, ktorého ani jedna z nás jakživ nevidela, ale pre ktorho až zhruba do piatku tĺklo Barbarine srdiečko. Teraz ale už spadli ružové okuliare a myslím že prvý pohľad bol posledný klinec do rakvy.

Robila som v podstate sprievodcu a zabávača (seriózne ani jeden z nich nevedel kdeje račko), a išli sme dokina na batmana. Maťo sa strašne snažil barbaru okúzliť, no ona rozpačito odmietala každý jeho návrh i dar. Blázonko však do nej naivne hustil ďalej, že by sa mali stretnúť znovu. Ona mu na to iba rozpačito pokyvovala.

Keď sme ho vrátili na stanicu a absolvovali sme dlhú cestu do petržalky, atmosféra sa uvoľnila a palacinky som dostala ako odmenu za záchranu barbarinho života (mňam). Po obede sme išli za jej otcom do práce, kde sa Bar prezliekla do jazdeckého (nové "ešte neroztiahnuté" čepsy sme na nu rvali dvaja desať minút). Následne sme vyrazili smer Slavia.

Ako rada hovorím, dosiahla som dostatočne mizernú jazdeckú úroveň na to, aby som bola spokojná, Barbara začínala o rok skôr ako ja, ale jazdectvo je zjavne jej "vyvolený" šport. Tak ona sa trápila a ja som sa hrala na fotografa Smějící se.

Večer ma zaviezli do auparku, kde som s mamou doriešila turistické nohavice (nakoniec mám tie za 60, ale som s nimi spokojná). Otec asi zjedol kura, ktoré som nechala príliš dlho mimo chladničku, acelý večer behal na záchod a späť.
 


Deň ôsmy - 29.7.2012

31. července 2012 v 21:24 | Elinai |  Projekt 365
Dnešok sa niesol v znamení nakupovania. Nemala som totižto ani jedny plavky ktoré by mi boli dobré, a potrebovala som nohavice na vander. Tak som išla so svojou vernou nákupno-čokoľvek poradkyňou a nakoniec sme to zvládli. Teda, čo sa nohavíc týka, nevedela som sa rozhodnúť medzi jednými za 60 a druhými za stodvadsať eur (pomer kvalita cena bol cca narovnako).

Plavky sme vybavili celkom rýchlo, ale stálo ma to hodne nervov. Oni totižto majú v Calzedonii iba plavky a keď sa na vás pozerá predavačka a pýta sa či prinesie aj nohavičky, je to pre mňa dosti nepríjemný pocit. Nemám problém sa prezliekať na kúpalsku mimo kabínku, ale v tom maličkom obchodíku a tá ženská na mňa tak čumela...proste som sa schovávala v tej malinkej kabínke kde som sa nevedela ani poriadne otočiť a dúfala som že telepatické spojenie zafunguje a nebudem musieť vychádzať a kričať na sesternicu aby sa prišla pozrieť.

Potom sme sa išli najesť. Dojedli sme, pomali sme sa zberali, ale vtedy začala poriadna búrka a my sme ani jedna namala dáždnik. Chvíľku na to v celom auparku vypadol prúd a ľudia začali bezcieľne krúžiť pretože obchody boli pozatvárané a predavači stáli vo dverách. Za tri minúty našastie elektrina opäť naskočila a aj búrka sa skľudnila na toľko že sme sa odvážili prebehnúť na zastávku.

U nej som si požičala ruksak kvôli vandru, a chvíľu som zbierala sily na cestu domov. Páči sa mi jej izba. Presne tak by izba umelca mala vyzerať. Tu máte obrázok jednej steny - tej najpomaľovanejšej.


Deň siedmy - 28.7.2012

31. července 2012 v 14:26 | Elinai |  Projekt 365
Dnešok som trávila s Dominikom, stretli sme sa v Auparku, pokecali, okopírovali sme si vzájomne z compov nejaké seriály, a nakoniec sme si dali trénig na jednoručky. Celkom mi to išlo, aj keď naše bojové nasadenie bolo nič moc, schytala som zhruba toľko zásahov koľko som dala, čo bolo hodne prekvapujúce a zrejme sa to tak skoro nebude opakovať. No potešilo ma to aj tak Smějící se. Ešte sme rozoberali bojovku dryády, ktorú organizujeme. Ak sa do nej čoskoro poriadne neoprieme tak to bude fail na celej čiare.

Cestou domov som si cvakla novú reklamu, ktoré sa rozliezla po celej BA. Milujem subway!


Deň šiesty - 27.7.2012

27. července 2012 v 22:16 | Elinai |  Projekt 365
Dnešok som veľmi prekvapivo strávila opäť na pumpe :D. Našťastie som tam bola iba doobeda, inak by som sa už asi scvokla. A aj to doobedie nám pekne ***alo, najprv som učila hrať kiku na gitare, potom sme si hádzali loptišky a počas toho sme ešte hrali na jej mobile koníky Smějící se. Zarobili sme si každá tak 6 eur a to hlavne vďak mojej mame, ktorá nám dala 5, asi jej nás bolo ľúto. Aj keď o tom vlastne táto brigáda je. Jeto spôsob ako slušne žobrať. A myslím si že žobráci trhnú viac, a hlavne sa menej nabehajú - oni si len sedia a majú pred sebou klobúk, zatiaľ čo my sme behali k autám a späť. Mám pocit že fráza: "Dobrý deň, mohli by sme vám umyť okno?" sa mi vryla tak hlaboko do šedej kôry, že ju odtiaľ už nedostanem. Túto brigádu sme teda nakoniec označili ako stratu času a na budúci rok, keďže už bude mať viac možností, skúsime zohnať niečo iné. ( Teda my s Dominikom už máme plán na detský tábor, ale zatiaľ pšššššššt Smějící se). Fotka je fotená v pondelok, dnes som si zabudla foťák a mobilodmieta vydať fotku, ale nemyslím si že to veľmi vadí pretože pozadie aj moje duševné rozpoloženie boli rovnaké. Jediný rozdiel bol vlastne farba nohavíc, dneska som mala žlté, aby som ladila s okolím :).


Deň piaty - 26.7.2012

26. července 2012 v 23:07 | Elinai |  Projekt 365
Dnes to bola po finančnej stránke bieda (2euri za celý deň), ale zase nás prišiel doobeda pozrieť môj kamarát Dominik, takže o srandu bolo postarané piškvorkami (alebo piškôrkami?) a šťuchacou vojnou. Ešte nás pravidelne chodili pozerať Alan a jeho bratranec, ktorí brigádujú kúsok vedľa v rodinnej firme za kráľovské prachy. Foto vznikla keď mi pri pokuse vyhnúť sa vyfoteniu Kika zobrala foťák, a ako sa vracala od zákazníka ktorý ju odmietol, urobila tento výcvak. Btw je to asi prvá foto na ktorej sme s Dominikom spolu a bez zbraní (LARPových samozrejme Mrkající).


Deň štvrtý - 25.7.2012

26. července 2012 v 22:59 | Elinai |  Projekt 365
Včerajšiu fotku pridávam dnes pretože včera sme sa vrátili o pol jednej z divadla. Ráno som zaspala, ale našťastie mi Kika poslala sms že prší, takže mám prísť nie na 8:00 ale niekde medzi 9 a 10. Nakoniec som prišla 10:18, ale to nevadilo, pretože stále pršalo - išla som teda rovno k nej domov kde sme si pozreli Hellboya (teda ja som z filmu veľa nevidela, akosi sa mi podarilo polovicu filmu prespať - to je tak keď po ponocovaní pozeráte film na manželskej posteli a pod perinou Smějící se). Okolo obeda prestalo pršať, takže o 14:30 sme už boli nachystané na pumpe, kde sme zarobili za 4 a pol hodiny toľko čo včera za celý deň.

A okolo piatej mi volá mama, že či nechcem ísť na hrad, pozrieť si Skrotenie zlej ženy na Shakespearovských dňoch. Ja som povedala áno a naozaj som neoľutovala. Síce som mala problém s dopravou, ktorý vyriešila až tretia taxi služba, ale to sú detaily. Predstavenie by som popísala ako bláznivú komédiu, ktorá mala so Shakespearom málo spoločného, ale za to som sa smiala celé predstavenie (a nebola som jediná). Po predstavení sme sa s mamou boli ešte trochu prejsť, lebo sa nám nechcelo stáť v rade kvôli plateniu parkovného. Domov sme úspešne dorazili na prelome dňa a ja som si ešte pozrela 2 diely kráľa šamanov na dobrú noc.


Deň tretí - 24.7.2012

24. července 2012 v 22:42 | Elinai |  Projekt 365
Zúfalstvo na pumpe pokračuje. Na to aké bolo počasie sme opäť zarobili máličko - okolo 10eur za 10 hodín. Umierame nudou. Ja som dokonca doobeda zaspala (iba na cca 15 min, ale aj tak...asi dnes nebudem pozerať toľko dielov kráľa šamanov, zjavne mi ponocovanie neprospieva). Poobede nás povzbudil pumpár Hulo, ktorý nám priniesol mojito. Hulo totiž chodil na rovnakú vysokú ako Kikin oco a doteraz sú kamaráti, takže si s nami zažartoval, poľutoval nás, a sľúbil že prinesie vo štvrtk svoje auto na vyčistenie (samozrejme slušne zaplatí :)). To boli avšak jediné a bohužial zriedkavé svetlé okamihy, inak striedala strašnú nudu ešte horšia.


Deň druhý - 23.7.2012

23. července 2012 v 22:38 | Elinai |  Projekt 365
Tak toto je pohľad, ktorý sa mi bude vyrývať do mozgu celý tento týždeň. Brigáda je super vec, ale v prvom rade drina, a hlavne - nuda. Slováci sú holt strašný Scroogeovia a okno si dá umyť tak 1/10 - a potom nechytajte depresie. Ale aspoň nejak strávim deň a nakoniec budú snáď aj peniažky. A btw pridávanie fotiek stále blbne, takže formát je aký je, snáď vám to nesekne komp.


Kam dál