Silvester Simfony

1. ledna 2011 v 15:17 | Eli |  Zmysel života
Keď som v prvý deň po prázdninách vošla do triedy, namiesto našej ropuchy Fizovej za katedrou sedel akýsi chlap. Mal niečo pred 50-tkou, rednúce vlasy mal tmavohnedé rovnako ako oči. Tie oči farby horkej čokolády boli najzvláštnejšie. Na okamih sa nám stretli pohľady a keď sa stretla mliečna čokoláda s horkou, mala som pocit, že mi vidí až do duše. Do takej hĺbky, že ja sama tam nedovidím. Radšej som rýchlo odvrátila zrak a hľadala lavicu. Jednu som našla úplne vzadu, v rade najďalej od katedry. V triede nás bolo 27, takže bolo pravdepodobné, že lavica zostane iba mojou. Perfektné. v tu chvíľu sa učiteľ postavil a utíšil nás. Z rozhlasu sa ozval riaditeľov hlas: "Vítam Vás v novom školskom roku. Bohužiaľ, školský rok sa začína tragickou správou. Predvčerom tragicky zahynula triedna profesorka kvartyA, Magdaléna Fizová. Poprosím o minútu ticha na počesť zosnulej." V celej škole bolo zrazu ticho ako v hrobe. Mala som minútu, počas kt. som rozmýšľala o našom novom triednom.Horši ako Fitzová nebude. Zaujímalo by ma čo učí. Z rozmýšľania ma vytrhol riaditeľov hlas,ktorý nás oboznámil so všetkým potrebným aj zbytočným. Keď riaditeľ skončil, náš nový triedny vstal a začal hovoriť: " Volám sa Silvester  Symfony a som váš nový triedny učiteľ. Budem vás učiť všetky predmety, okrem telesnej, francúzštiny a informatiky. Som taktiež nový školský psychológ, takže sa môžete zastaviť kedykoľvek. Moje dvere sú vždy otvorené..." Potom sa rozhovoril o banalitách a o hodinu neskôr nás pustil. Zaujímavý začiatok roka. Uvidíme, ako bude pokračovať.

Od začiatku roka prešli skoro tri mesiace a ja som pomerne spokojná. Myslím, že Symfony vysvetľuje zaujímavo, usudzujúc podľa hrobového ticha v triede, no pre mňa je to nepodstatné, keďže nedávam pozor. Ako plus má však u mňa to, že netýra mňa a zrejme ani ostatných. Odpovedala som len raz-na geografii, a keď zistil, že nič neviem, radil mi tak okato, že si nakoniec sadala do lavice síce doprevádzaná nenávistnými a závistlivými pohľadmi celej triedy, ale s trojkou čo bolo vzhľadom na to, že si celé hodiny kreslím a doma som na to ani nepozrela neuveriteľné. Z ostatných predmetov to však nebolo také dobré. Vlastne to bolo veľmi zlé. Z väčšiny som prepadala. Čo bolo ale horšie, bolo to, že Symfony si ma už trikrát vystriehol po vyučovaní a pýtal sa ma, či sa nepotrebujem porozprávať. Vždy sa mi našťastie podarilo vykľučkovať. Už len to by mi tak chýbalo. Ja nepotrebujem cvokára! ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Už takmer tri mesiace som triednym učiteľom kvartyA. Je to úžasná trieda. Dávajú pozor, nevyskakujú si, neurážajú učiteľov ani seba navzájom. Len je ich treba zaujať.  Všetci sa maximálne snažia a ich známky sú úžasné.  Teda, až na jednu výnimku. Jedna žiačka, Vanessa Trompfová. Jedna jediná. Celé hodiny si kreslí, ignoruje ma. Prepadá zo všetkých predmetov. V triednej zložke som si prečítal, že býva v sirotinci neďaleko odtiaľto. Po telefonáte do do sirotinca som sa dozvedel, že obaja rodičia boli alkoholici, otec kamionista a matka upratovačka.Boli brutálne zavraždení pravdepodobne kvôli dlhom zhruba pred rokom. Povedali mi, že Vanessa je nespoločenská, čas trávi prevažne vo svojej izbe. Zvažovali aj psychológa, no tento rok nedostali štátne dotácie a nemajú naňho peniaze. Ponúkol som sa, samozrejme zadarmo, že jej budeme dávať hodiny navyše a pokúsim sa získať jej dôveru a nenápadne sa stať aj jej psychológom. Vďačne moju pomoc prijali a ja teraz musím splniť slovo. Snažil som sa na ňu veľmi netlačiť, ale zdá sa, že to nefunguje. Musím to skúsiť priamo a pritlačiť na ňu.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Toto je neuveriteľná drzosť! Ja odmietam!

Stalo sa toto: v poslednú novembrovú hodinu som si kreslila tak ako obvykle a uvažovala som o tom, že napíšem novú poviedku, pretože v tej čo ju mám práve rozpísanú už vrcholí dej a o dva dni pravdepodobne dopíšem poslednú kapitolu, keď v tom ma Vyrušil Symfonyho hlas. Púšťal nás skorej. Naradovane som sa zdvihla zo stoličky s myšlienkou že budem v sirotinci prvá a budem mať na chvíľu kľud. Symfony mal ale inú predstavu a požiadal ma, aby som chvíľu počkala. Keď triedu opustil aj posledný žiak spustil:" Vanessa, ja viem, že si teraz v ťažkej situácii a nemáš v detskom domove veľa času sama pre seba, ale už ďalej to takto jednoducho nejde.  Prepadáš zo všetkých predmetov a včera som bol donútený zavolať do detského domova ohľadom tvojich známok. Dohodli sme sa, že budeš chodiť na špeciálne doučovania, len ty a ja, aby sa takáto situácia už neopakovala. Začneme zajtra. Zvyšok Ti dopovie Tvoja vychovávateľka." Dopovedal a odišiel.

Ja som sa plná hnevu pobrala do sirotinca, našla som za mňa zodpovednú vychovávateľku a začal sa krutý boj. No bolo mi to nanič. A tak som na druhý deň, hneď poobede tak ako bolo dohodnuté, stála pred Symfonyho pracovňou, čo bola aj psychologická poradňa. Zaklopala som a čakala. Symfony mi otvoril, oblečený v kabáte a povedal: " Dnes ideme von. Obleč si bundu, vonku je zima."

Začudovane som sa obliekla a potom sme vyrazili. Odviezli sme sa dve zastávky autobusom a v mlčaní sme prešli až k obchodnému centru. Symfony zamieril k papiernictvu a ja som ho zvedavá nasledovala. Vo vnútri mi povedal: Sem sme prišli, pretože potrebuješ zošity a iné potreby. Najskôr Ti vyberieme zošity."

Podišiel k stene pokrytej policami. A na policiach boli zošity. Strašne veľa zošitov. Boli tu bloky,klasické zošity, zošity s pevnou väzbou, proste všetko."Zošit, musí absolútne vyhovovať tomu, kto doň píše. Musí vyzerať tak úžasne, že majiteľa priam láka, aby sa doň pozrel. Urobíme dohodu. Ja Ti poviem, akej má byť zošit veľkosti a hrúbky a Ty si vyberieš ten pravý. Môžeš si kľudne vybrať aj jednofarebný zošit, kt. si potom vyzdobíš samolepkami a podobnými vecami podľa tvojho gusta."

Začali sme. On mi nadiktoval číslo a ja som si vybrala zošit.  Onedlho som už mala náruč plnú krásnych zošitov. Boli tam všetky možné štýly i vzory.  A vtedy on urobil niečo absolútne nečakané. " A ešte si musíš vybrať jeden, kam si budeš kresliť a využívať ho na veci, ktoré sa Ti páčia. Vezmi s akúkoľvek veľkosť  vzor a všetky ostatne kritériá. Ty sama vieš, čo by Ti najlepšie vyhovovalo." Vybrala som si obrovský zošit v pävnej väzbe, linajkovaný, vyzeral ako stará encyklopédia. Úplne posvätne.

Zobral mi zošity z rúk a prešli sme k stene s perami, ceruzkami a rôznymi kancelárskymi potrebami.Tam mi povedal viacmenej to isté čo pri zošitoch. Mala som si vybrať dve modré a jedno čierne pero, ceruzky tej a tej hrúbky a tvrdosti a keď už som mala tak že si mám vybrať čo potrebujem. Spolu so zošitmi sme to odniesli k pokladni, kde nám to úhľadne zabalili. Keď som počula, čo nás to stálo, obchádzali ma mdloby. Symfony ale iba vytiahol kreditku, na sumu sa ani nepozrel. 

Keď sme obťažkaní mojimi novými školskými potrebami vyšli z papiernictva, myslela som si,že odchádzame. Symfony ale zamieril ku kaviarničke, kde položil moje veci a posadil sa. Zmätene som ho nasledovala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Annie Annie | 4. února 2011 v 18:58 | Reagovat

celkom fajn .. ja som nepisala az takto dobre ked som zacinala :-) .. alemne to pride dost cudne ... ale mozno to prameni z mojej nedoveri voci starym chlapom alebo lepsie povedane celkovo chlapom .... neviem ci by som to prijala .. asi by som sa citila dlzna ... vsimla som si ze citas simcine poviedky ... ti tvoje maju tiez fantasy nadych ??

2 Eli Eli | Web | 5. února 2011 v 10:28 | Reagovat

[1]: toto sa do fantasy prelinie postupne....
ale onedlho pribudne aj nejaka nova a uplne fantasy poviedka..... :-)
simčine príbehy zbožňujem :-D  :-D
a on to je jej učiteľ takže ani moc nemala na výber hehe. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama