Duben 2011

tu.........ale len na 5 min

20. dubna 2011 v 13:28 | Eli |  Sloboda nado všetko
Fakt ma to strašne mrzí.......

ZOO

10. dubna 2011 v 16:54 | Eli |  My art
Dnes doobeda mi nešiel internet, tak som ja závislák všemožne zabíjala deň, čítať sa mi nechcelo, trochu som písala, a kreslila som si. Mám úplne nádhernú encyklopédiu zvierat, tak som skúšala kresliť podľa nej. Robila som to perom, lebo s ceruzkou ide ruka v ruke guma a to je potom práca aspoň na dve hodiny . Tak tu je výsledok mojej polhodinovej práce .

Úprimne, čakala som, že budú vyzerať horšie.

Takže maco:





a tukan :D



Ulovený

9. dubna 2011 v 19:12 | Eli |  Lovci tmy

A je to tu! Konečne som dopísala druhú kapitolu. Tak si ju užite!

"Jared vstávaj!"
"Už?! Ešte 5 minút."
"Už ani minútu. Vstávaj!" zakričala mi Sandy rovno do ucha a odhrnula mi prikrývku. Potom ušla. Vedela ako na mňa. Vedela, že už nezaspím.
S hlasným povzdychom som vstal. Prečo, do riti, musíme vstávať tak nehorázne skoro?

Odšuchtal som sa do kúpeľne. Žiaden luxus. Obyčajná biela kúpeľňa s umývadlom, sprchou, záchodom a jednou poličkou na veci. Och, a s jedným zrkadlom. Túžobne som pomyslel na svoju vilu v Taliansku. A potom na tú vo Španielsku. A vo Francúzsku. Táto práca rozhodne nebola zle platená. Ale pracovná doba bola príšerná.

Po odbavení potreby som začal s odstraňovaním svojho strniska. " Kamarát, vyzeráš hrozne." Povedal som svojmu odrazu. Čierne vlasy mi trčali na všetky strany a modré oči som mal zlepené.

Keď som sa poľudštil, obliekol som sa a išiel som na raňajky. Palacinky a pomarančový džús ma ako tak prebrali. Pri okolitých stolíkoch sedel roztrúsený môj tým. Sedeli sme, jedli a potichu debatovali každý o niečom inom. Keď som dojedol, vstal som a oznámil, že budem čakať dole v klubovni. O 15 minút sa tam všetci zídeme.

Prišiel som do našej klubovne a mylne som sa domnieval, že tam budem prvý. Kývol som hlavou našim technikom a sadol som si do hnedého koženého veliteľského kresla. Oproti mne už sedela Sandy a po jej pravici Derick. Obaja neuveriteľne milí ľudia, ale aj špičkoví zabijaci. Takých tu bolo málo a ja som si ich za to vážil. Postupne prišli aj ostatní. Patrick, Luke, Connor, Eric, Sean, Seth, Faith a Sara. Môj tým. Tým G5.

"Takže banda, máme prácu! Máme echo na 10 monštier, ale ukazuje sa , že zdroje sú v poslednom čase nepresné. Najprv si chráňte svoj život, a až potom zabíjajte. Ste najlepší. To všetci vieme. Bola by vás škoda, tak sa snažte. Je to veľký lov ale mohol by nám priniesť bohatstvo o akom sa nám nesnívalo." všetci mi viseli na perách. Vedel som ako na nich. " No tak dobre banda a teraz si pohnite! Za 20 minút odchod. Zídeme sa v letiskovej hale a buďte presní!"

Boli presní. Dve minúty po piatej sme boli všetci v štartujúcom lietadle. Za dve a pol hodiny sme boli na mieste. Dovtedy som dopodrobna rozobral stratégiu útoku. Mali sme so sebou dvoch vlkolakov a troch upírov. Títo už mali za sebou prevýchovu. Prevýchova, aké pekné slovo pre takú činnosť. Aj keď v porovnaní s elfkou sa majú dobre. Z nich sme len urobili zvery. Trochu hladovky, menšie elektrošoky a živé mäso predsa nie sú tak veľa v porovnaní so Susan.

Pri vystupovaní som si uvedomil, že Berlín je krásne mesto, aj keď v ňom ideme loviť príšery. Dnes to bude riskantné, pretože sa mali objaviť na Alexanderplatz. Preto sa budeme tváriť ako filmový štáb ktorý sem prišiel natočiť akčné scény.

Prišli sme na námestie, kde už bol tým ktorý pripravil bariéry, maringotky pre hercov, veľa, veľa svetiel a kamier, proste všetko čo patrí k filmovaniu. Vliezli sme do maringotiek a pripravili sme sa na boj.
Zbadali sme ich niečo po deviatej, akurát keď sa uličky vedúce na námestie začali plniť prvými zvedavcami. Potichu sa zakrádali po strechách. Vyšli sme von, stále hrajúc divadlo. Postupne sa obidve strany približovali. Padol prvý výstrel, vlastne ja som vystrelil a tým som zahájil útok. Oni nečakali a vrhli sa do protiútoku. Miloval som boj. Ale nepriateľov akosi neubúdalo, zato víťazných výkrikov som počul čoraz menej. Práve som sa snažil zastreliť jedného druida, keď sa mi zrazu podlomili kolená. Úder do hlavy bol naozaj silný. Obklopila ma tma.

Spasiteľ Tvojej duše

8. dubna 2011 v 19:53 | Eli |  Čo mi slina prinesie na jazyk
Tak sa ozývam. A zase bez kapitoly. Pri upratovaní pc som prišla aj o tú rozpísanú časť, 
ktorú som sa chystala teraz iba dokončiť. Idem sa do toho pustiť, ale neviem kedy sa mi
to podarí postnuť. Ale aby ste neboli len tak nasucho, pridávam svoju báseň. Písala som ju
myslím že cca pred rokom, počas môjho depresívneho obdobia. (PS: neviem dokedy mi
vydrží starší materiál, takže sa idem radšej pustiť do písania

)






Spasiteľ Tvojej duše

Keď sa slnko od Venuše odkloní,
Spasiteľ Tvojej duše sa k Tebe nahne,
A v Tebe sa niečo pohne, keď
Vlasy Ti pohladí
A šepne Ti:
"Len pokoj to bude dobré"
A keď sa obrátiš,
Dýku do srdca Ti bodne.