Väzenie

21. července 2011 v 10:15 | Elinai |  Lovci tmy
Konečne sa mi to podarilo doprepisovať. Užite si to .

Zobudila ma spŕška studenej vody na mojej tvári. Pri pokuse utrieť ju som zistil že sa nemôžem hýbať. Hlava ma príšerne bolela. Postupne sa mi vracali spomienky.


"Doriti! Doriti! Doriti!" otvoril som oči. Bol som priviazaný k posteli. Miestnosť okolo mňa bola celá z dreva. A pri mne sedel elf. Bol nádherný, ako každý z jeho druhu. Biele vlasy zviazané do chvosta a žiarivo zelené oči boli takmer prikrásne na to aby boli skutočné. No pre mňa to bol stále iba netvor, ktorí si svoju krásu kúpil od diabla.

Ladne sa pohol a osušil ma handričkou z nejakej drsnej látky."Konečne. Už som sa bál, že sa nepreberieš." Každé jedno jeho slovo znelo ko pieseň. Zakvílil som. Prečo? Prečo? Prečo? "Čo so mnou chcete? Som druhý najvýznamnejší Lovec. Som Gregov brat. Hovorí Ti to niečo?! Keď vás nájde, umučí vás. Zabije vás tak či tak, ale môžete si ušetriť zbytočnú bolesť. Pustite ma a zomriete rýchlo!" nedúfal som, že vyhrážky pomôžu, ale skúšal som každú možnosť.

"Čuš mláďa, vyhrážkami sa nikam nedostaneš." povedal láskavo a pohladil ma ukazovkom po tvári. Uhryzol som ho.

Nepohol ani brvou. Nepokúšal sa dostať svoj prst z mojich úst. Keď som ho konečne pustil, iba ho vytiahol a potom nechal na moje čelo kvapnúť krv. "Prečo si to urobil?"
"Pretože si monštrum."
"To Ti nie je ani trochu ľúto bolesti, čo si mi spôsobil?"
"Jediné, čo je mi ľúto je, že mám na čele krv netvora. A Tebe nie je ani trochu ľúto že si ma sem priviazal?" Opľul som ho. A on ma rozviazal.

Ohromene som otvoril ústa. A potom som sa naňho vrhol. Nemal som šancu, ja viem. Zaútočiť holými rukami na elfa je ako skočiť z lietadla s plachtou namiesto padáku. Šanca na úspech je minimálna.

Je jasné, že ma hneď poslal k zemi. Ale ja som sa tak ľahko nevzdal. A tak ma zložil znova. A znova. A znova. A znova, až kým som nezostal ležať.

Keď videl že už nevstanem, zamyslene sa ma spýtal: "Vedel si že nemáš šancu a aj tak si to skúsil. A po neuspechu si pokračoval. Na samovraha nevyzeráš. Tak prečo.....?"
Neodpovedal som. Iba som ho prebodával nenávistným pohľadom.
Po pár minútach mu došlo, že neodpoviem, posadil sa do stredu izby.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tak sa začalo moje obdobie mlčania. Bol som ticho 10 dní. A po celý ten čas bol elf so mnou. Dvakrát denne nám nosili jedlo, to bola najväčšia udalosť dňa. Umieral som nudou.

Na desiaty deň on ako prvý prerušil ticho. "Ak budeš ešte chvíľu ticho, zblázniš sa z toho."
Odpovedal som mu na to, už tradične, tichom. A však vŕtalo mi to hlavou. Nakoniec som urobil kompromis. Začal som sa rozprávať s predmetmi, ako to urobil Robinsom Crusoe, keď ho more vyplavilo na opustený ostrov. Pomohlo to, ale sa cítil ako idiot. Zožierala ma otázka čo keby ma teraz niekto videl. Pochybnosti, hnev a zmätok sa stupňovali.

O tri dni som už bol natoľko frustrovaný, až to hraničilo so šialenstvom. Skočil som na elfa.
A to bola moja najväčšia chyba. Mojej ruke sa vyhol, nohu odblokoval, potom ma chytil a neuveriteľne jemne ma položil na zem. A potom si na mňa sadol a uväznil ma pod sebou.

"Neubližuj si mláďa." povedal, keď som sa metal, kopal a snažil sa hrýzť s nulovým účinkom.
"Pustím ťa, keď ma o to poprosíš. " ČOŽE?! JA monštrum o nič prosiť nebudem. To on bude prosiť, o rýchly koniec.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 neowei neowei | Web | 15. srpna 2011 v 12:04 | Reagovat

taká krátka ? ? ? ? [:tired:]
koniec bol zabitý :-D

2 Elinai Elinai | Web | 15. srpna 2011 v 12:14 | Reagovat

[1]: jé, ty už si späť :-D

no, on je holt veľké tvrdohlavé decko :D

3 lucie rybenská lucie rybenská | 23. července 2012 v 12:12 | Reagovat

:-!trapárnáááá

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama