Březen 2012

Diagnóza vybité baterky

26. března 2012 v 23:22 | Elinai

" Dobre priznávam, mám problém,
nevidím na ňom nič dobré."

Toto je začiatok piesne od ine kafe, ale názov si už nepamätám. Toto však úplne vystihuje moju terajšiu situáciu.

Dedko je v nemocnici a je to s ním vážne, nebolo to nečakané, ale musím pomáhať svojej rodine ako sa len dá, a chodím ho navštevovať. Do prvého musíme vypratať pivnicu v ktorej sa 10 rokov kopilo haraburdie, lebo nám idú zatepľovať (farba domu stále neznáma). A s kamarátmi...no tam je to obzvlášť zložité.

Depresiu liečim veľkou dávkou čokolády a učení sa na gitare "pesničky o živote muža ktorý je frustrovaný". A celkom mi to ide Úžasný.
Potrebovala by som dobiť baterky. Ale na to asi slúžilo to dvojtýždňové obdobie kedy som bola šťastná. Obdobie kedy som si myslela že všetko ide dobrým smerom. Ale ako nesmrteľný optimista verím že sa na mňa zase usmeje slnko.

Čo to trepem. Vôbec sa nemám zle. Veľa ľudí je na tom oveľa horšie.

Nieeeeee, nie som schizofrenik....

Články budem písať takto po večeroch a prednastavovať, aspoň taký je plán. Čo sa týka písania uvidíme. Kapitola však zatiaľ nie je ani dopísaná, v lovcoch ani začatá. Ale asi to podstrčím vytlačené istej sčítanej osobe a dúfam že ma posunie ďalej vo všetkých smeroch.

PS: Nevšímajte si že vám článok nedáva zmysel. Mne tiež nie. A to som ho napísala.

Kto je netvor?

20. března 2012 v 21:21 | Elinai |  Lovci tmy

Ospravedlňujem sa, cez víkend som nestíhala. A keď si má človek vybrať medzi týmto a fyzikou... S vyplazeným jazykem

Vonku bolo zamračené, no moje oči mi dali aj tak pocítiť dni strávené v prítmí.

Keď mi pred očami prestali pobehovať čierne fľaky, zistil som, že sme práve vyšli zo stromu. Bol obrovský. Dokonca väčší ako tie v Yellowstone. Koruna stromu bola takmer v nedohľadne.

Mágia asi hrala v raste stromov dosť veľkú úlohu, pretože ich tu bolo dvanásť a boli usporiadané v kruhu. Kúsok ďalej vyšiel zo stromu elf a za ním jeho väzeň, učeň, alebo ako sa to tu volá.

Počkať.
Naozaj ho má na vodítku?! Zalomcovalo mnou zdesenie. Predstava toľkého poníženia bola neznesiteľná.

Elf sa asi dovtípil, čo mi behá hlavou. "Pokúsil sa utiecť. a ak budeš natoľko hlúpy aby si to skúsil, stane sa s tebou to isté. Poď tadiaľto." ukázal na lesný chodníček.

Nezmohol som sa na slovo. Kráčali sme lesom a elf mi vysvetľoval, že skúšať utiecť je to najhlúpejšie čo môžem urobiť. Proti mne by stála elfova zdatnosť, všetky živé tvory v lese a v neposlednom rade aj magická zábrana. A po zmarení môjho pokusu by ma čakali veci ako sú obojok a vôdzka.

"To je nehumánne! To predsa nemôžete!"
"Hovorí ten ktorý chytal, mučil a zabíjal nevinné bytosti?" tento argument mi zavrel ústa. Niežeby som sa nechcel hádať, ale nepopieram svoje činy, nehanbím sa za ne, a to by mohlo spôsobiť istý problém v komunikácii. On zjavne nevieo hierarchii medzi všetkými druhmi na ktorej začiatku je človek a nakonci netvori ako on. Aspoň teda to, že sa nazýva bytosťou tomu nasvedčuje. Podľa medzinárodej klasifikácie sú jemu podobní oficiálne označovaní pomenovaním netvor.
.....................................................................................................................................................................

Zanedlho som uvidel čistinu posiatu malými jazierkami. O tom že sú to kúpele nebolo ani pochýb. Okrem pary stúpajúcej do vzduchu tomu nasvedčovali aj kúpajúci sa elfovia. O tomto čase ich tu však bolo iba zopár.

Prišli sme k jazierku s priemerom približne desať metrov. Elf zastal a začal sa vyzliekať. Keď si vyzliekol aj spodné prádlo, ostal som zarazený. "Takže toto sú nudistické kúpele?"
"Pokiaľ to znamená, že sa kúpeme nahí tak áno."
"Vy zvery! To je nechutné!"
"Vari to nie je časť tvojho tela? Keď mi ukazuješ ruku alebo nohu, ako môžeš mať problém s týmto?" táto veta ma len utvrdila v tom, prečo ich nepovažujeme za rovnocenných. Ale predstava, že by som mal zostať špinavý sa mi bridila a tak som sa začal vyzliekať. Slipy som si však nechal na sebe. Keď som vchádzal do vody, elf sa zachechtal.

Bol som prekvapený, dno jazierka tvoril ten najjemnejší piesok. Nikde žiaden kamienok či nebodaj halúzka. Bolo to neprirodzené, ale rozhodne príjemné. Voda bola horúca, hlboká tak metersedemdesiat v strede.

Chvíľu som si užíval ten pocit, no potom zase začala doliezať otázka, ktorej som sa desil. Niekedy som si hovoril, že ani nechcem počuť odpoveď. No ešte vo mne žila malá iskrička nádeje. Nadeje, že útok prežil aj môj tým.

Zozbieral som posledné zvyšky odvahy.
"Čo sa stalo s mojím týmom?" elfovi zmizol z tváre úsmev.
Zamrelo mi srdce.

Life is so sweet

17. března 2012 v 22:37 | Elinai |  Sloboda nado všetko
Happy saint Patrick´s day! Dúfam že ste sa šťastne dožili večera a vďaka zelenej ste boli neviditeľný pre leprechaunov S vyplazeným jazykem. Mne sa to vďaka zeleným ponožkám a tričku podarilo :).

Tento týždeň som nestíhala, ale kapitolu mám napísanú, len ju treba prepísať do kompu. K tomu som sa jaksi nedostala, keďže som vo veľkom oslavovala príchod jari - časom stráveným vonku.

Utorok a stredu som robila staffáka na školskej akadémii, kde bola nehorázna sranda - hlavne v zákulisí Smějící se, na škole máme pár fakt dobrých talentov, napríklad gymnastku ktorá sa vie dvakrát zlomiť napoli a potom poskladať naspäť.
Najviac sa mi tam ale asi páčilo keď sme vyliezli hore k svetlám a pozerali sme sa na všetkých zhora - rebrík bol trochu pochybný, ale ja s vškami nemám problém takže pohoda.

Tento víkend trávim na animeshow. Je to maja prvá akcia tohoto charakteru, a páčilo sa aj napriek tomu, že mi jednu prednášku zrušili, druhá ma úplne neuspokojila a namiesto krstu Inheritance bola prednáška o novinkách Fragmentu.

Vyhrala som knižku, naučila som sa hrať Go a mám 4 meme face odznaky + odznak expecto patronum. Dozvedela som sa že sa mám hanbiť, ak som nevidela Doctor Who. A k mojim domácim úlohám patrí ešte prečítať si Hobita a všetko ostatné od Tolkiena a tatiež Stopárovho sprievodcu galaxiou.

A na prednáške Fragmentu som sa zoznámila s jedným fakt skvelým chalanom. Spoločne sme si robili srandu z prednášky, škoda že musel v strede odísť a nenechal mi na seba kontakt. Hľadám vysokého kučeravého čiernovlasého chalana s úžasným zmyslom pre humor, kto ho nájde, prosím poslať poštou Mrkající.


O mesiac je v Iuvente Slavcon a ja už teraz viem že tam nesmiem chýbať. A tiež sa plánujem zúčastniť skutočného krstu Inheritance, ktoré bude 3 Apríla v Pantha Rhei na Poštovej.

Asi idem ďalej čítať stiahnuté Hunger games. Zatiaľ ma to baví, možno niekedy hodím recenziu.
Vaša Elinai

Musím ju pochopiť

10. března 2012 v 16:09 | Elinai |  Zmysel života
Segedín aj gulášovka už sú dovarené a mne sa to konečne podarilo dopísať. Myslím že by som mohla zvládnuť pridávať rad týždenne poviedku. V tejto chvíli nemám čo robiť a prsty mám už dosekané (tzn žiadna giatara) takže asi idem písať ďalšiu kapitolu.

Plechovka

6. března 2012 v 17:18 | Elinai |  My art

Tak dneska trčím doma. Pôvodne som mala ísť niekam s Kikou a Rišom, ale nakoniec ma Kika poprosila, a tak išli sami. Nemám im to za zlé, ale v takéto dni mi je trochu smutno že aj ja niekoho nemám.

Ale dosť už pubertiackych výlevov, aspoň som spáchala niečo z čoho mám radosť Usmívající se. Oblepila som plechovku od kávy obrázkami, ktoré som našla doma. Pôvodne som chcela použiť viacero menších, ale nebolo ich dosť. Asi v tom budem pokračovať, plechoviek mám dosť, len si najprv musím rozmyslieť čo do nich budem dávať.

Tak a tu je môj hviezdny výtvor :
viac fotiek pod perexom Mrkající



Zabudni na hrdosť

4. března 2012 v 18:31 | Elinai |  Lovci tmy

A potom si na mňa sadol a uväznil ma pod sebou.
"Neubližuj si mláďa." povedal, keď som sa metal, kopal a snažil sa hrýzť s nulovým účinkom.
"Pustím ťa, keď ma o to poprosíš. " ČOŽE?! JA monštrum o nič prosiť nebudem. To on bude prosiť, o rýchly koniec.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdvojnásobil som svoje úsilie. Bol som neuveriteľne zúrivý, bila sa vo mne ohromná zmes intenzívnych pocitov.
Ale elf ma držal pevne. Postupne som ochabol. Boli sme ako sochy. Dlho potom, čo prišla večera, ktorú nikto nejedol, nekonečne dlho potom čo som sa prestal brániť, mi začali tiecť slzy.

Slzy hnevu, zúfalstva, pochybností. Slzy zmätku. A pocelý ten čas, čo tiekli, sa mi elf prihováral. Tíšil ma. Hoci ma nepustil, jeho slová pôsobili ako balzam. "To je ale zbytočnej hrdosti, čo? Ale načo si vlastne hrdý? No tak, zbav sa jej. Bez nej Ti bude lepšie. Uvidíš. Len sa vyplač. Osloboď sa. Zabudni na hrdosť." A ja som plakal až kým som nezaspal.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zobudil som sa na volanie svojho močového mechúra. Skúšobne som sa pomrvil.
"Pustím ťa, až keď ma o to slušne požiadaš."
Už to dlho nevydržím.

Po chvíľke som kapituloval. " Žiadam ťa, aby si ma pustil."
"Vypadlo ti prosím." milo sa na mňa usmial.
"Prosím." pretisol som pomedzi zuby ako malé decko, celý bez seba od zlosti. Chvíľka osamote a prázdny močový mechúr mi prečistili hlavu. Keď som odtiaľ vyšiel, už ma čakali raňajky. Už som hovoril, že za celý čas čo som tu som nemal mäso? Tentokrát boli na raňajky oriešky. Zase.

Po raňajkách sa elf ozval " Vidím, že včerajšok Ti prospel. Máš čistejšiu myseľ a z tvojho srdca sa vyplavila časť pochybností. Mali by sme sa porozprávať."
" To by sme sa mali. Mám pár otázok. Kde sme? Dokedy ma tu budete držať? Kedy a kam sa budem môcť ísť umyť?" po sprche som túžil odkedy som sa prvýkrát zobudil. Teraz som už chvíľami smrdel aj sám sebe.
"Sme v strede Čierneho lesa, v elfej osade Twern. Dedinu chráni magická zábrana, ktorá zabezpečuje, aby sa von nedostal nikto so zlými úmyslami. A budeš tu kým nebude tvoje srdce a tvoje úmysly čisté. Mojou úlohou je pomôcť ti v tom." odmlčal sa. " A umyť sa môžme ísť hneď. Odporúčam ti správať sa slušne a nepokúšať sa utiecť. Ďaleko nezájdeš a narobíš si problémy."

Vyšiel von dverami, ktoré som si nikdy predtým nevšimol a ja som ho nasledoval s úmyslom zdrhnúť hneď ako sa bude dať.

Pseudodenníčkový zápisok

4. března 2012 v 12:40 | Elinai |  Sloboda nado všetko
Prázdniny skončili ešte len pred týždňom a ja už mám pocit že potrebujem ďalšie. Ale mám smolu, veľkonočné sú tu až o 32 dní. Tak zatiaľ aspoň vylejem z hlavy minulý týždeň a budem dúfať že sa mi tam uvoľní nejaké miesto.

Po prázdninách som strávila 3 dni v posteli s nejakou divnou virózou. Zle mi bolo v podstate len v pondelok, ale kašlem doteraz. Dúfam že ma to do zajtra prejde, aspoň čiastočne, nechcem zmeškať ďalší volejbal.

Jediný dôvod, ktorý ma donútil ísť vo štvrtok do školy, bola gitarová škôlka poobede. Po príchode na miesto som ale zistila, že dneska to odpadlo. Vedela by som to už v utorok večer, keby som si ja blbec pozrela maily.

Piatok bol zvláštny. v škole 3 písomky, z toho chémiu som vedela, dejepis celkom a nemčinu som si doma ani nepozrela. Poobede som mala mať výtvarnú, ale rozmýšlali sme že pôjdeme do skúšobne, aj keď v úplne inej zostave aká tam bežne chodieva. Nakoniec som skončila v Devínskej, s Kikou, Čekom a Rišom. Najprv sme išli k Čekovi kvôli bicím,ktoré má doma, ale polovicu času som sa ja s Čekom rozprávala zatiaľ čo sa Kika S Rišom zbližovali v saune. Potom som si išla domov po veci a o hodinu a pol sme sa stretli u Kiki kde sme sa až do deviatej rozpravali. Potom chalani odišli a ja som učila Kiku hrať na gitare Po schodoch. Okolo polnoci sme zaľahli azobudili sme sa až o siedmej ráno.

Sobotné ráno bolo pohodové, keďže kika doma nemala rodinu. Do ôsmej sme sa rozprávali v posteli, potom sme si ulovili niečo na raňajky, hrali sa s kocúrom a púšťali sme si Nedvedov. Okolo obeda som prišla domov. Bola som donútená ísť nakupovať - 3 krát som sa otočila a doniesla som domov 24 kg. Potom som ešte uvarila lososa a rezne. Zaspala som pri Potterovi.

A dneska je to také ospalé, aj keď som už uvarila kuraciu polievku, mama je nervózna, okonáhle ma vidí že nič nerobím. Ale má to ťažké a musí sa starať ešte aj o vážne chorého dedka - obdivujem ju. Nemá žiadnu pauzu, žiaden víkend a nemôže si dovoliť byť chorá. Aj napriek tomu mi však pomôže kde sa dá a nielen mne. Ľúbim svoju mamu :).

Momentálne sa schovávam vo svojej izbe, ale ešte ma čáká sviečková a lasagne. Plus prádlo a asi aj nejaké učenie. Vyzerá to že dneska sa von nedostanem, čo je škoda, lebo počasie je nádherné. Ale ešte sa nevzdávam nádeje....

Elinai