Zabudni na hrdosť

4. března 2012 v 18:31 | Elinai |  Lovci tmy

A potom si na mňa sadol a uväznil ma pod sebou.
"Neubližuj si mláďa." povedal, keď som sa metal, kopal a snažil sa hrýzť s nulovým účinkom.
"Pustím ťa, keď ma o to poprosíš. " ČOŽE?! JA monštrum o nič prosiť nebudem. To on bude prosiť, o rýchly koniec.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdvojnásobil som svoje úsilie. Bol som neuveriteľne zúrivý, bila sa vo mne ohromná zmes intenzívnych pocitov.
Ale elf ma držal pevne. Postupne som ochabol. Boli sme ako sochy. Dlho potom, čo prišla večera, ktorú nikto nejedol, nekonečne dlho potom čo som sa prestal brániť, mi začali tiecť slzy.

Slzy hnevu, zúfalstva, pochybností. Slzy zmätku. A pocelý ten čas, čo tiekli, sa mi elf prihováral. Tíšil ma. Hoci ma nepustil, jeho slová pôsobili ako balzam. "To je ale zbytočnej hrdosti, čo? Ale načo si vlastne hrdý? No tak, zbav sa jej. Bez nej Ti bude lepšie. Uvidíš. Len sa vyplač. Osloboď sa. Zabudni na hrdosť." A ja som plakal až kým som nezaspal.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zobudil som sa na volanie svojho močového mechúra. Skúšobne som sa pomrvil.
"Pustím ťa, až keď ma o to slušne požiadaš."
Už to dlho nevydržím.

Po chvíľke som kapituloval. " Žiadam ťa, aby si ma pustil."
"Vypadlo ti prosím." milo sa na mňa usmial.
"Prosím." pretisol som pomedzi zuby ako malé decko, celý bez seba od zlosti. Chvíľka osamote a prázdny močový mechúr mi prečistili hlavu. Keď som odtiaľ vyšiel, už ma čakali raňajky. Už som hovoril, že za celý čas čo som tu som nemal mäso? Tentokrát boli na raňajky oriešky. Zase.

Po raňajkách sa elf ozval " Vidím, že včerajšok Ti prospel. Máš čistejšiu myseľ a z tvojho srdca sa vyplavila časť pochybností. Mali by sme sa porozprávať."
" To by sme sa mali. Mám pár otázok. Kde sme? Dokedy ma tu budete držať? Kedy a kam sa budem môcť ísť umyť?" po sprche som túžil odkedy som sa prvýkrát zobudil. Teraz som už chvíľami smrdel aj sám sebe.
"Sme v strede Čierneho lesa, v elfej osade Twern. Dedinu chráni magická zábrana, ktorá zabezpečuje, aby sa von nedostal nikto so zlými úmyslami. A budeš tu kým nebude tvoje srdce a tvoje úmysly čisté. Mojou úlohou je pomôcť ti v tom." odmlčal sa. " A umyť sa môžme ísť hneď. Odporúčam ti správať sa slušne a nepokúšať sa utiecť. Ďaleko nezájdeš a narobíš si problémy."

Vyšiel von dverami, ktoré som si nikdy predtým nevšimol a ja som ho nasledoval s úmyslom zdrhnúť hneď ako sa bude dať.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 neowei neowei | Web | 4. března 2012 v 22:23 | Reagovat

checheche....xD
už to vidím :D:D:D
skvelé
vieš čo by sa mi páčilo ? Keby si z lovca a elfa urobila pááááár :)
ja len tak

2 neowei neowei | Web | 4. března 2012 v 22:23 | Reagovat

ech a vieš čo ešte?

len tak ďalej :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama