Červen 2012

Ešte týždeň pekla potom príde raj

18. června 2012 v 23:13 | Elinai
Nestíham. Vôbec. Moja jediná nádej je prežiť tento týždeň. Potom už budem voľná.

Ak prežijem tento týždeň. Práve prepisujem zošit z geoše, a to ma ešte čaká deják. Okrem toho zajtra píšeme záverečnú z angliny a v stredu z neminy. O slohu a prezentácii z infoše nehovoriac. Plus asi budem musieť odpovedať z chémie, nech to vytiahnem na tú dvojku. V opačnom prípade sa môžem rovno podrezať. Bolo by to milosrdnejšie ako tráviť leto zahrabaná v chémii s dozorom otca chemika.

Jasné že to nie je také jednoduché, veď som to predsa ja. Cez víkend som bola s Peťou a jej kamoškou Tete v Šoporni, oficiálne ako prípravčia čata na oslavu, ktorá tam bude budúci víkend. Rozumej robte si čo chcete a dvakrát denne vezmite polročné bábo von. Piatok stojí za zmienku asi karaoke, ktoré sa Peti nejak podarilo spustiť a ktoré nás zabavilo až do skorých ranných hodín. Sobota začala nádherne, ráno sme pooberali čerešne, potom sme zobrali malého von, išli sme k Váhu, vykúpali sme sa a išli sme naspäť. Dali sme si obedík, siestu, a zrazu bolo pol šiestej a čas zobrať Kamila na ďaľšiu jazdu. Išli sme okľukou, aby sme krpca utriasli a tam sme uvideli psa (myš). Vzrastovo ako jazvečík, kríženec si spokojne vykračoval po ulici. Mal obojok, ale majiteľa nikde. Sklonila som sa aby som sa pozrela či má známky ( bol odo mňa tak metrov) a onpo mne vyštartoval. S naivnou predstavou ž zavrčí a odíde som sa nepokúšala nič robiť a potom už bolo neskoro. Tam som sa z toho vykecala a po konzultácii cez telefón so zdravotnou sestrou.

Doma ale opäť nastúpil faktor otec chemik a argument neni vidno - smrteľné. A tak som strávila doobedie najskôr u našej obvodnej, potom na infekčnom a skončili sme zase u obvodnej. Vtipné bolo že k obvodnej sme nakoniec išli oba prípady úplne zbytočne. Na infekčnom mi pichli 1. dávku proti besnote a ďalšie 4 ma ešte čakajú. A do konca týždňa nesmiem cvičiť. 12minútovka mi chýbať nebude, ale už som sa celkom tešila na beach.

Snáď som sa poučila a ked sa na mňa nabudúce rozbehne vrčiaci myšopes s vycerenými zubami budem sa brániť.

A tak je teraz 11 hodín, ja nemám ešte ani prepísanú tu posratú geografiu, do angliny som sa ani nekukla a vôbec netuším ako má vyzerať taký diskusný príspevok. Holt vyzerá to na dlhú noc.

Vydržme to! Prázdniny sú za dverami!

PS: Článok som si po sebe neprečítala, pretože na to nemám nervy. Akékoľvek kraviny berte prosím s rezervou.

1. Gitara

3. června 2012 v 12:55 | Elinai |  1000 vecí pre ktoré sa oplatí žiť
Touto rubrikou by som chcela trochu oživiť blog, ktorý v poslednej dobe trochu upadá, a vniesťdo sveta trochu pozitívnej energie. Som zvedavá kedy, a či vôbec sa mi podarí nájsť tých 1000 vecí.

takže tu je numero uno:

1. Gitara
Moja láska. V zdraví i chorobe. Je to najlepšia priateľka. Vypočuje si ma, robí mi radosť, utešuje ma v ťažkých chvíľach a zaháňa nudu. Práve ona mi ukázala že mám ísť za tým čo ma baví, talent netalent (a že mňa väčšinou chytajú práve tie veci na ktoré ho nemám :D).
Okrem iného je to asi najpraktickejší hudobný nástroj. Je prenosná, dá sa k nej spievať, dá sa na nej hrať akýkoľvek žáner. Nie je drahá. A našťastie pre mňa je to nástroj aj pre ľudí trpiacich hudobnou hluchotou. (máte tam pražce - políčka, na ktoré sa ukladajú prsty, napríklad na husliach sa musíte riadiť iba sluchom)
Nič neprekoná večerný táborák a gitaru. Ten úžasný pocit, keď človek ani nemyslí a len si vychutnáva tú chvíľu. A spieva, aj napriek tomu že spievať nevie. Potom sa väčšinou snívajú sladké sny, v ktorých pravda víťazí a všetci sme šťastní.
Alebo keď donesiem gitaru do školy a chalani z kapely začnú hrať a robia nám koncert. A my si podupávame a spievame tie časti kde vieme text. (ak nemáte v triede kapelu, je načase si nejakú zaobstarať, je to fakt super :D)
Pre mňa je proste gitara láska na celý život. A krátke nechty a boľavé prsty sa mi zdajú ako smiešna cena v porovnaní s radosťou ktorú mi každý deň prináša.

PS: a pre tých ktorých to zaujíma, opis toho ako som získala svoju krásku nájdete tu

TT z pohľadu nováčika

2. června 2012 v 9:39 | Elinai


Pokiaľ sa trochu orientujete v témach týždňa a ich hodnotení asi viete o pokusoch nováčikov preraziť dieru do blogového sveta. Keď sa ten návrh objavil, povedala som si prečo nie, aj tak ma to vždy lákalo. Zároveň to bola výzva, zvládnem to? Som schopná prečítať naozaj všetky články? Zbláznim sa z toho?

Nechala som sa teda naverbovať, v skupine nových hodnotiteliek som bola prvá (aspoň myslím), krátko na to sa ku mne pripojila Maky. Zoznámili sme sa s Dobious Cat a Agrrrr a splnením niekoľkých jednoduchých úloh sme si vyslúžili heslo k TTblogu. Brána už bola otvorená a aj daľšie kandidátky sa čoskoro ukázali.

Pretože sme sa s Maky skamarátili a všetky problémy sa lepšie riešia vo dvojici, utvorili sme tým. Týždeň sme si rozdelili a každá sme si zostavili svojich top 10.

Témy minulosť a sladkosti sú jednoduché a priamočiare, čiže článkov boli mraky a vyčnievať z davu nebolo jednoduché. Ja som celkom optimista a preto ma Sladkosti potešili viac, ale vygumovaná som bola po oboch témach. Výberu je treba obetovať hoooodne času. Najprv príde pocit, že tie články nemajú konca. Po zdolaní tejto etapy som mala zhruba 1 A4 vo worde plnú odkazov na dobré články. Tie som si zadelila do ketegórii a čítala som ich znova a znova a zas, až kým mi nevyšlo tých + - 10. Potom sme to na ksichtknihe spojili, Maky urobila ten nádherný avatar a nejako sme to zverejnili.

Články sme si prečítali úplne všetky, aj keď uznávam že nie vždy úplne do konca ( skúste si prečítať článok dlhý ako týždeň, ktorý nemá pointu, neprináša nič nové...a potom si také skúste prečítať tri za sebou - pri treťom už vám idú oči krížom a po druhom odseku to vzdávate). Opäť sa ukázalo, že tvrdenie "Čo sa môže pokaziť sa aj pokazí." je pravdivé. Ale problémy sme riešili ako sme najlepšie vedeli (dá sa to aj inak keď viete že na váš výber čaká toľko blogerov?).

Po tom čo som si prečítala reakcie na nové hodnotiteľky spytujem svoje svedomie. Rozmýšľam nad kiksami aj nad vecami, ktoré sa nám podarili. Rozhodne sme mali najväčšie technické problémy, ale články čo sme vybrali sa zdá sa trafili do väčšinového vkusu. Asi by som ich dala ešte o trochu menej, rovnako ako hlodov, ale inak som spokojná.

Na záver by som chcela povedať, že to bola úžasná skúsenosť (videla som do hlavy niekoľkým stovkám blogerov), a rozhodne ma toho dosť naučila. Snád budeme mať s Maky tú česť hodnotiť vaše články ďalej.
Elinai